Keďže nedávno bol Deň otcov, rozhodol som napísať na túto tému článok. Nie je priamo o Dni otcov, ale úzko s ním súvisí.
Nová štúdia naznačuje, že náklonnosť otcov môže pomôcť deťom vyrásť spokojnejšie so svojím životom, akceptovať samých seba.
Keďže počas pandémie otcovia viac robili z domu a trávili viac času s deťmi oproti minulým rokom.
Aký to malo dopad na deti v budúcnosti? Na záver je priskoro pretože,
Náklonnosť a sebavedomie
Nedávna štúdia Riley Marshallovej z Univerzity v Južnom Illinois a jej kolegov naznačuje, že otcovia zohrávajú jedinečnú úlohu v starostlivosti o pozitívne sebavedomie svojich detí v dospelosti. Skúmali viac ako 600 párov dospelých dvojčiat v Spojených štátoch.
Výskumníci s nimi viedli telefonické rozhovory o ich spomienkach na výchovu otcom aj matkou, a zisťovali nakoľko im každý z rodičov dával lásku a náklonnosť, ako dôsledne dodržiavali pravidlá, a ako bol štedré tieto deti k ľuďom mimo rodiny.
Výskumníci takisto merali sebavedomie dvojičiek v dospelosti s otázkami o ich seba prijatí, sebavedomý a spokojnosťou so životom. Napríklad sa ich pýtali ako veľmi súhlasili s tvrdeniami ako: „Mám rád väčšinu častí mojej osobnosti“ a „Keď sa pozriem na príbeh môjho života, som potešený, ako to všetko zatiaľ dopadlo.“
Keďže výskumníci skúmali jednovaječné dvojčatá, ktoré majú spoločné gény, mohli určiť, či rozdiely v prostredí pri výchove môžu zohrávať úlohu pri sebavedomí detí, pričom kontrolovali genetické faktory.
Zistenia? Spomienky bratských aj jednovaječných dvojčiat na náklonnosť rodičov, ale nie na ich disciplínu a štedrosť, súviseli s ich neskorším sebavedomím – ale bola to náklonnosť otcov, ktorá skutočne spôsobila rozdiel.
Zistili, že jednovaječné dvojčatá v pároch, ktoré pociťovali väčšiu náklonnosť zo strany otca, mali tendenciu mať vyššie sebavedomie. Prekvapivo to neplatilo v prípade matiek.
„Matky môžu s väčšou pravdepodobnosťou vykonávať primeranú starostlivosť o všetky deti,“ vysvetľujú výskumníci. „Aj keď deti zažili, alebo si pamätajú, že zažili rôznu úroveň materskej lásky, stále môžu mať pocit, že sa o ne starali primerane, a preto sa nedá očakávať, že by rozdiely v nej viedli k rozdielom v sebahodnotení [jednovaječných] dvojčiat.“
Na druhej strane Marshallová a jej kolegovia naznačujú, že keďže otcovia môžu mať niekedy odlišné primárne interakcie so svojimi deťmi – ako napríklad relatívne viac hry v porovnaní so starostlivosťou, náklonnosť otcov môže významne ovplyvniť postoje ich detí k vlastnej hodnote.
Podobne štúdia z roku 2011 od Natashy Cabrerovej z Marylandskej univerzity a jej kolegov na viac ako 500 deťoch z etnicky rôznorodých rodín s nízkymi príjmami v Spojených štátoch naznačuje, že rané vzťahy medzi otcom a dieťaťom sú dôležité pre sociálnu a emocionálnu pohodu detí.
Deti, ktoré mali pocit, že ich otcovia ich majú radi a rozumejú im, mali tendenciu mať pozitívnejšie priateľstvá a menej problémov so správaním ako deti, ktoré ich otcovia nemali radi.
(z mojich pozorovaní tiež môžem potvrdiť že kamaráti, ktorí mali pozitívnejší vplyv otca boli viac sebavedomí a v „pohode“)
Hra je takisto dôležitá
Náklonnosť sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi, napríklad hrou. Prehľad výskumu z roku 2020, ktorý vypracovala Annabel Amodia-Bidakowska z Cambridgeskej univerzity a jej kolegovia, zhrnul zistenia takmer 80 štúdií (predovšetkým zo Spojených štátov, Európy a Kanady) o vplyve hry otcov s bábätkami a batoľatami.
Objavili to ak otcovia, ktorí strávili dostatočne veľa času fyzickými hrami s deťmi, zahŕňajúcimi pohyby ako šteklenie, naháňanie a „hravými bitkami“ so smiechom a smiatím sa. Zistili tiež, že deti, ktoré sa častejšie stretávali s fyzickou hrou otca s dieťaťom, hrou s hračkami a aktívnou hrou (ako sú aktivity vonku a hry s loptami), mali tendenciu k lepšej seba regulácii, sociálnej a emocionálnej pohode.
Z týchto štúdií vyplýva istá výhrada: Deti, ktorých otcovia boli počas hry viac dotieraví – príliš angažovaní alebo kontrolujúci – mali tendenciu mať horšiu seba reguláciu. To naznačuje, že hra, ktorá je vedená deťmi, je srdečná a ľahká, môže mať pozitívny vplyv na vývoj detí.
Ďalší výskum ukazuje, že v spôsoboch, akými ľudia vyjadrujú lásku, existujú rozdiely.
Môže to byť príprava obľúbeného jedla, bozkami a objatiami alebo slovne – mám ťa rád.
Ako naznačujú tieto štúdie, sú to momenty, ktoré si deti budú pamätať po zvyšok života, a ktoré im môžu pomôcť prosperovať v dospelosti.
Záver
Viem, dnešný článok pôsobil trošku nudnejšie a odbornejšie. Len potvrdil môj postreh dôležitosti otca v živote dieťaťa. Som trošku smutný, že sa matky kladú na pomyselný piedestál a rola otca – muža, sa odsúva akoby bol menej potrebný pre výchovu dieťaťa.
Ako je aj z článku a výskumov zrejmé, otec má nenahraditeľné miesto pri formovaní sebavedomia detí až do dospelosti.
Zdroj:
https://greatergood.berkeley.edu/article/item/how_a_fathers_love_helps_kids_thrive_in_life
A potom môžeš doplniť info že: výskum vplyvu otcov zaostáva za výskumom vplyvov matiek.
