Rozchod môže byť náročný aj pre sebavedomého človeka, nieto ešte pre človeka s nízkym sebavedomým. Odmietnutie, strata lásky môže byť veľmi nepríjemná a niektorých môže poznačiť na dlhší čas. Dnes som narazil na zaujímavý článok a chcem sa s vami oň podeliť.
Nová štúdia naznačuje, že predchádzajúce výskumy možno precenili vplyv sebavedomia na zmeny spokojnosti po rozchode. Výskumom sa zistilo, že väčšina ľudí sa po ukončení romantického vzťahu cítila menej spokojná so životom, ale medzi ľuďmi s nízkym a vysokým sebavedomím bol len malý rozdiel. (toto ma celkom prekvapilo, keďže som čakal väčší rozdiel)
Výsledky štúdie boli publikované v časopise Journal of Social and Personal Relationships.
„Rozchody sú ťažké a pre niektorých môžu byť ťažšie ako pre iných. Ľudia často predpokladajú, že ľudia s nízkym sebavedomím pociťujú po rozchode veľký pokles pohody. Vyskytli sa však problémy s tým, ako to vedecky skúmať,“ povedala autorka štúdie Emily Crossová, doktorandka na York University.
V rámci svojej novej štúdie vedci skúmali údaje zozbierané počas Novozélandskej štúdie postojov a hodnôt, dlhodobej štúdie, ktorá od roku 2009 každoročne skúma desiatky tisíc účastníkov. Štúdia zahŕňa širokú škálu meraní vrátane hodnotenia sebavedomia, subjektívnej pohody a stavu vzťahov.
„Použili sme štatistickú techniku (tzv. propensity score matching), ktorá prekonáva doterajšie obmedzenia tým, že porovnáva ľudí, ktorí sú si podobní v niekoľkých demografických ukazovateľoch, vlastnostiach a charakteristikách (napr. pohlavie, etnický pôvod, dĺžka vzťahu, osobnosť), ale líšia sa v tom, či zažili rozchod (v porovnaní s tým, či zostali vo vzťahu). Jednoducho povedané, vďaka tejto technike sú skupiny porovnateľnejšie, takže môžeme lepšie izolovať a študovať vplyv rozchodov,“ vysvetlila Crossová.
Výskumníci zistili, že romantické rozchody boli spojené s následným znížením pohody o rok neskôr. U osôb s nízkou až priemernou sebadôverou bol vplyv rozchodu malý až stredný. U osôb s vysokým sebavedomím bol účinok veľmi malý.
„Rozchody sú náročné pre každého, ale najmä pre ľudí s nízkym sebavedomím. Zistili sme, že v priemere ľudia, ktorí zažili rozchod (v porovnaní s tými, ktorí zostali spolu), uvádzali nižšiu pohodu, pričom tento vzorec bol silnejší u ľudí s nižším sebavedomím,“ povedala Crossová pre PsyPost.
„Ľudia sú však odolní. Zistili sme, že uvedené účinky boli malé. A ľudia s vysokým sebavedomím sa zdajú byť obzvlášť odolní voči nižšej pohode po rozchode. To je v súlade s perspektívami odolnosti, ktoré zdôrazňujú, že väčšina ľudí sa dokáže úspešne prispôsobiť významným výzvam (pozri Masten, 2018) a rýchlo sa zotaviť zo stresujúcich udalostí, vrátane odmietnutia a sociálnej straty (Bonanno a kol., 2011).“
Štúdia využívala národne širokú reprezentatívnu vzorku účastníkov a kontrolovala niekoľko dôležitých faktorov. Zistenia však napriek tomu obsahujú niekoľko výhrad.
„Metódy, ktoré sme použili, znamenajú, že sme nemohli posúdiť, prečo sú ľudia s nižším (oproti vyššiemu) sebavedomím zraniteľnejší po rozchode,“ povedala Crossová. „Nemali sme ani informácie týkajúce sa dôvodov, prečo sa vzťahy ľudí skončili, čo podľa predchádzajúcich prác prispieva k tomu, ako ľudia reagujú na rozchody.“
„Sebavedomie je dôležitý individuálny rozdiel, ktorý je dobre preskúmaný, ale stále sa máme čo učiť,“ dodala Crossová. „Používanie lepších štatistických techník je jedným zo spôsobov, ako môžu vedci a výskumníci aktualizovať a zlepšiť svoje poznatky. Súčasná práca sa pridáva k niekoľkým nedávnym štúdiám, ktoré skúmali zaužívané predpoklady týkajúce sa sebaúcty.“
Napríklad výskum uverejnený v roku 2020, ktorý skúmal údaje od 47 000 účastníkov, zistil vzájomnú súvislosť medzi sebavedomím a sociálnymi vzťahmi. To znamená, že sebahodnotenie ľudí ovplyvňovalo kvalitu ich sociálnych vzťahov, ale kvalita ich sociálnych vzťahov ovplyvňovala aj vývoj ich sebavedomia.
„V súčasnosti však neexistuje zhoda v tom, ktoré stratégie najlepšie podporujú sebavedomie,“ konštatovala Crossová. „Rozchody sú náročné, ale aj veľmi časté. Preto môže byť užitočné kontrolovať blízkych a ponúknuť im podporu, keď prežívajú rozpad vzťahu.“
Autormi štúdie s názvom „Does low self-esteem predict lower wellbeing following relationship dissolution?“ boli Emily J. Cross, Nickola C. Overall, Shanuki D. Jayamaha a Chris G. Sibley.
Záver
Rozchod je viac častý, ako by sme si želali (avšak záleží aj od situácie). No zároveň to nie je nič devastujúce. Má samozrejme o niečo väčší vplyv na ľudí s nižším sebavedomým. Ak sa vyvaruješ prílišnému upnutiu na jednu osobu rozchod by nemal príliš poznamenať tvoje sebavedomie a vnímanie seba. Venuj sa sebe, svojím koníčkom a až potom partnerovi. To je prevencia „ťažkých rozchodov.
Zdroje
https://psycnet.apa.org/fulltext/2019-55803-001.html
https://journals.sagepub.com/doi/full/10.1177/02654075211005843
