Obsah
Úvod
Raz som čítal zaujímavý článok s názvom „Nerobme z detí chodiace encyklopédie.“ Tento článok ma natoľko zaujal, že som si jeho názov zapamätal. Dnes mi bude slúžiť ako inšpirácia pre môj vlastný článok. Všimol som si, že mnoho rodičov chce, aby ich deti vedeli čo najviac. Rovnako to požadujú od svojich žiakov aj mnohí učitelia. Jedna poučka za druhou, až kým sa predmet alebo téma úplne nevytratí. No nemuselo by to tak byť.
Prečo to podľa mňa nie je správne, rozvediem v dnešnom článku.
Pretlak informácií
Keď som bol malý chlapec, informácie boli omnoho menej dostupné. Internet nemal každý, a ak ho aj niekto mal, webové stránky boli často pochybnej kvality (tým myslím obsah na týchto stránkach). Ak som sa chcel naučiť niečo nové, musel som si požičať knihu z knižnice. Dnes je skôr problém vybrať si správne a aktuálne informácie. Všade sa na nás valia hoaxy a iné nezmysly.
Kto sa v tom má orientovať? Načo ešte zaťažovať deti obrovským množstvom informácií z rôznych oblastí, kde sú často informácie zastaralé a viac popletú, než pomôžu? Nebolo by efektívnejšie sústrediť sa poriadne na maximálne dve oblasti, než byť podpriemerný v desiatich?
Nadmerné očakávania
Rodičia a učitelia si často myslia, že ak budú žiaci a študenti „veľa vedieť,“ budú múdri. No ľahko sa môže stať, že sa stanú iba arogantnejšími a zabijeme v nich kritické a kreatívne myslenie. Nakoniec z našich veľkých očakávaní nezostane nič, pretože nebudeme vedieť rozoznať ani jednoduchú, očividnú lož od pravdy.
Všimol som si to u mnohých kamarátov a spolužiakov, ktorí už majú deti. Myslia si, že ak svoje dieťa „nabijú“ vedomosťami, bude sa mať lepšie ako oni. No možno sa stane len to, že ich deti si zhnusia školu a učenie, namiesto toho, aby sa sami vzdelávali a učili v tom, čo ich naozaj zaujíma alebo čo vedia využiť v reálnom živote.
Pamätám si, keď som bol s rodičmi na štátniciach a jeden šikovný študent získal červený diplom. Otec sa na mňa významne a nadšene pozrel a povedal: „Pozri, on má červený diplom! Teraz má isté zamestnanie…“ Pousmial som sa nad jeho naivnou predstavou. Vždy, keď som bol na pohovore do práce, zamestnávateľ sa ma vždy pýtal, akú mám prax, a školu spomínal len okrajovo. Nikto neriešil, aké som mal známky, okrem jedného prípadu v štátnej správe.
Čo spôsobujú takéto nadmerné očakávania?
Stres, prehnanú tvrdosť na seba a podobne. Sekundárne takto môže vzniknúť odpor k škole či k učeniu sa nových vecí vo všeobecnosti. Nemôžeš vedieť všetko. Spýtam sa inak: čo je lepšie? Vedieť desať vecí podpriemerne, alebo si vedieť rýchlo a efektívne nájsť informácie z dvadsiatich rôznych oblastí len vtedy, keď ich viem reálne využiť?
Kreativita a kritické myslenie vs. memorovanie
Čím viac sa človek „biflí,“ tým je podľa mňa viac manipulovateľný. Ak „autorita“ povie, že niečo je tak a tak, človek tomu skôr uverí a nechá sa ovládať. Stáva sa otrokom nezmyselných informácií, ktoré sú zastaralé, ťažko použiteľné, alebo dokonca škodlivé.
Postupne sa takto môže zabiť aj zvyšok kreativity a kritického myslenia. Prečo skúšať niečo nové, ak to nie je podľa naučenej poučky?
Technológie: dobrý sluha, ale zlý pán?
Vďaka technológiám máš určite aj ty občas pocit, že vieš oveľa viac, než si myslíš. Niečo si raz prečítaš, pozrieš si jedno video, alebo vypočuješ jeden podcast, a máš pocit, že rozumieš. Urob si malý test: nájdi si napríklad na YouTube krátky video návod, raz si ho pozri a pokús sa podľa neho niečo urobiť. To, čo sa ti zdalo na videu veľmi jednoduché, nemusí byť v skutočnosti vôbec také!
Daj si teda pozor na pascu technológií, vďaka ktorým si myslíš, že si šikovný a múdry len preto, že si si niečo raz prečítal alebo pozrel na videu. Nerob zo seba zbytočne chodiacu encyklopédiu.
Čo ak je niečo dôležitejšie ako vedomosti?
Možno si to už počul. Milionár nie je najmúdrejší, ale pracujú pre neho najmúdrejší ľudia. Čo je podľa teba lepšie? Byť „nabitý“ informáciami z piatich oblastí, alebo vedieť super vychádzať s ľuďmi a nepriamo získať informácie cez rady od expertov?
Jasné, človek sa dokáže naučiť takmer čokoľvek, ale máš na to čas? Energiu? Peniaze? Ak vieš napríklad vychádzať s ľuďmi, môže ti to ušetriť veľa peňazí. V minulosti som takto vďaka dobrým vzťahom ušetril na nájme 70 eur každý mesiac, čo nie je zanedbateľná suma. Alebo vďaka tomu, že som spoznal šikovného programátora, som ušetril niekoľko hodín samoštúdia pri riešení jednoduchej opravy na webstránke, ktorú on zvládol za desať minút.
Ako hovorí môj kamarát: „To, čo by tebe trvalo urobiť dva týždne, zvládnem ja za desať minút, pretože mám s tým oveľa viac skúseností.“ A je to tak.
Takže skôr ako vedomosti ti môže v bežnom živote pomôcť vedieť lepšie jednať s ľuďmi. Som prirodzene skôr introvert a niekedy poviem niečo menej vhodné, ale odkedy som sa aspoň čiastočne zlepšil v jednaní s inými ľuďmi, zmenil som svoj život dosť významne. Mám kvalitnejších kamarátov, lepšie si s nimi rozumiem, ľahšie sa dohadujú spolupráce a ľudia ma väčšinou s radosťou odporučia.
Škola ako katalyzátor „encyklopedických ľudí“
Žiaľ, školstvo poriadne zaspalo dobu. Už nežijeme v 19. storočí, keď mal titul obrovskú cenu; dnes ho má mnoho ľudí. Niektoré tituly sú takmer bezcenné, pretože je pretlak určitých absolventov alebo nie je pre ne také využitie ako kedysi. Tento trend sa teraz zrýchľuje s príchodom AI. Na mechanické činnosti je zvyčajne lepšia AI alebo určitá forma robotov.
Kreatívni ľudia sa budú mať dobre, nie tí, čo sa „nabifľujú.“ V škole si ale myslia, že čím viac ťa naučia, tým lepšie… Ale naozaj to tak je?
Spomeň si na svojich spolužiakov zo základnej či strednej školy, ktorí dopadli najlepšie. Moje niektoré spolužiačky s veľmi dobrými známkami sa len dobre vydali, a keby nemali bohatých mužov, neviem, čo by robili. Niektoré išli učiť, a to vieš aj sám, že to nie je zázračná práca – nízky plat, slabé spoločenské postavenie, odpor ľudí.
Iný spolužiak „zdedil“ rodinnú firmu, takže ani jemu v podstate škola nijak extra nepomohla, nešiel ani na vysokú školu. Načo by aj, keď mohol hneď po škole pracovať u otca vo firme? Až na pár svetlých výnimiek dopadli najlepšie tí, čo mali na škole dvojky či trojky.
A hoci sú na tom finančne celkom dobre, „ľudsky upadli.“ Veria hoaxom, sú ľahko manipulovateľní alebo veľmi arogantní.
Záver
Vzdelávať sa je určite potrebné, ale nemôže to byť štýlom „čím viac, tým lepšie.“ Treba rozvíjať kritické myslenie, schopnosť hľadať informácie a získať univerzálny prehľad. Nie príliš hlboký, ale natoľko široký, aby si aspoň vedel rýchlejšie rozpoznať, keď sa ťa niekto snaží oklamať či manipulovať.
Štát, firmy a školy čelia výzve: snažiť sa natlačiť do ľudí čo najviac informácií, alebo objaviť v nich niečo viac než len chodiace encyklopédie? Verím, že aj tento krátky blog pomôže aspoň jednému človeku zmeniť názor.
Jozef – nadšenec praktického vzdelávania.
