Sebaúcta a sebaláska spolu súvisia ale sú zároveň rozdielne. Maj voči sebe sebaúctu, váž si sám seba a podobne. Často si to možno počul z každej strany. A potom tá sebaláska.

 

Ak hľadáš napríklad lásku mal / mala by si mať rád / rada samého seba. Čítal som článok o tom, že druhého človeka dokážeme mať natoľko radi, nakoľko máme radi seba. Že v podstate láska k sebe potom odzrkadľuje lásku k tomu druhému.

 

Ak sa nemáš rád, hľadáš dôvody prečo by ťa nemal mať rád partner / partnerka. Nastupuje žiarlivosť, hádky a výčitky. Toto ale veľmi vzťahu neprospeje. Vzťah zrkadlí tvoj vzťah so samým sebou.

 

Čo je sebaúcta?

 

V jednoduchosti ako veľmi si vážim samého seba (samú seba).

 

Opýtaj sa sám seba:

 

  • Doprajem si potešenie?
  • Doprajem si oddych?
  • Vážim si svoje telo? (neobliekam sa príliš vyzývavo, aby som pôsobil/pôsobila nevedomky ako „mäso“.)
  • Nechám si veľa od iných? (urážky, zlé správanie a podobne)

 

Intuitívne vieš aké by mali odpovede. Mal/a by si dopriať potešenie, oddych, vážiť svoje telo a byť dostatočne „priebojný“ / á.

 

Sebaúcta z pohľadu psychológa

 

Kirstin Neff, vedúci psychológ v oblasti štúdie sebaúcty tvrdí, že ak si myslíme o sebe, že sme jedinými, kto niečo pokazí alebo nie sme v niečom dobrí, môžeme cítiť pocit hanby. To môže viesť až k vyhýbaniu sa kolektívu a spoločnosti. Ak si však uvedomíme, že neúspech a prehra je niečo, čo v živote zažije každý, budeme sa cítiť viac prepojený s ľuďmi a budeme zaobchádzať rovnako milo a starostlivo so sebou, ako aj s ostatnými. Podľa Kirstena nastúpi sebaúcta vtedy, ak nás zradí sebadôvera.

 

Štúdie Kirstena a ostatných tiež ukazujú, že sebaúcta podporuje vlastné seba-zdokonaľovanie a znižuje porovnávanie sa s ostatnými. Pomáha nám pristupovať k našim problémom s nadhľadom a odrádza nás od sebaľútosti. A navyše nás motivuje pracovať na našich výzvach a učiť sa z našich chýb. Z toho dôvodu nás vlastne podporuje k učeniu nových zručností a vedomostí.

 

Zdroj: https://akomyslietpozitivne.sk/ako-byt-stastny-8-cast-sebaucta-a-sebadovera/

 

Sebaúctu si podľa mňa treba pestovať a rozvíjať. Mohol by som ťa tu zaťažovať rôznymi nudnými definíciami z kníh a skrípt, ale tu nie sme v škole.

 

Snažím sa ti podať vysvetlenia v ľudskej reči, nie v poučkách typu:

 

Branden (1992) zase určuje a vysvetľuje  sebaúctu ako dispozíciu prežívať seba samého ako človeka, ktorý má kompetencie vyrovnať sa s výzvami života a súčasne si uvedomovať, že je hodný prežívať šťastie. Je to vlastne dôvera človeka v schopnosť myslieť, učiť sa, robiť rozhodnutia a efektívne reagovať na zmeny.

 

Netvrdím že to nemá význam ale skôr tak v škole.

 

Ako spoznáš že niekto „stratil“ svoju sebaúctu?

zúfalá a smutná žena

  • Veľmi sa nestará o svoj zovňajšok.
  • Príliš mu nezáleží čo si iný myslia ( v prehnanej forme ) – chodí neupravený, špinavý a podobne a je mu jedno čo si iný myslia. Ako potom môže očakávať úctu od iných ak nemáš sebaúctu voči sebe?
  • Príliš šetrí na sebe. Nič si dokopy nekúpi – nie kvôli peniazom, ale preto, že si podvedome myslí, že si to nezaslúži. Osobne si myslím, že je to prejav toho, že má radšej peniaze ako seba.
  • Človek zotrváva v toxickom vzťahu, znáša bitky, poníženie, nadávky, a podobne.
  • Jeho úsudok je mimo realitu. Často jeho rozhodnutie nemajú veľký zmysel.
  • Myslí si, že si nezaslúži lásku.

 

Čo ovplyvňuje sebaúctu?

 

Sú to faktory, ktoré môžeš zmeniť, ale aj veci, ktoré nemôžeš zmeniť.

 

Čo nemôžeš zmeniť?

Svoju genetiku a svoju výchovu.

 

Ostatné sa dá zmeniť, ale vyžaduje to úsilie.

 

Tvoje správanie voči sebe – ako sa stravuješ, ako oddychuješ… Tým, že ukážeš svojej mysli ako si vážiš seba a svoje telo, bude oveľa ľahšie mať sebaúctu.

 

Prostredie. Na to akú máš sebaúctu veľmi vplýva aj prostredie. Našťastie ho môžeš zmeniť. Príklad zo života: Kamarát býval s otcom, varil mu, umýval riad a pomáhal ako najlepšie vedel. Keďže pracoval prevažne z domu, jeho otec to vnímal tak, že nič nerobí. Otcova úcta voči nemu bola nízka. Prostredie bolo pre jeho sebaúctu a aj sebalásku toxické.

 

Začal o sebe pochybovať, či nepomáha otcovi málo, obviňoval sa. Postupne sa mu zhoršil kvôli tomu aj spánok, schudol… Až si povedal DOSŤ!!! Zmenil prostredie a paradoxne až potom začal cítiť poriadnu sebaúctu. Ako bonus sa zlepšil jeho vzťah s otcom.

 

Sebaláska

 

objímajúca sa žena

 

Sebaláska je medzi ľuďmi často vnímaná negatívne. Negatívnou sa stáva ak sa preháňa– narcizmus a podobne.

 

Sebaláska je podľa mňa mať rád sám seba tu a teraz. Byť k sebe milý a láskavý. Ukázať sám sebe, že sa mám rád. Povedať si to v duchu, ale aj ukázať svojimi činmi. Ide o prijatie seba.

 

Sebaláska je oproti sebavedomiu iná v tom, že ide o prijatie seba. Bez podmienok. To je bezpodmienečná láska. Mám sa rád a bodka. Zbytočne sa nehodnotím.

 

Prečo neľúbime sami seba?

 

Zvyčajne to vzniká v detstve. Ako sa k nám správali a vychovávali rodičia, učitelia a podobne. Tak isto rovesníci… To všetko si vpúšťame do seba a správame sa tak voči sebe – ľúbime sa podľa toho, ako sa iní k nám správajú…

 

Ak napríklad rodičia nemajú dostatok lásky voči sebe, ťažšie ju budú vedieť ukázať aj dieťaťu.

 

Podľa odborníčky sa však k sebaláske môžeme prepracovať cez sebapoznanie a cez láskyplný vzťah, v ktorom sa naplnia naše potreby byť prijímaný, byť pre niekoho dôležitý.

 

 

Ako zistím že sa mám naozaj rád?

 

Začneš o sebe inak rozmýšľať. Budeš voči sebe viac pozitívny. Ráno keď vstaneš usmeješ sa v zrkadle a povieš si: „Ako mi to dnes pristane“.

 

Ak niekto bude na teba nepríjemný, nenecháš si to. Budeš mať voči sebe súcit. Budeš sa mať rád, aj keby ťa nemal rád nik. Proste sa budeš mať rád a hotovo.

 

Zlepšia sa tvoje vzťahy. Ak sa máš naozaj rád začneš mať „naozaj rád“ aj iných ľudí. Nie je len predstierať. Budeš viac štedrý voči sebe a aj ostatným.