Sociálne siete a ich vplyv na človeka môže byť negatívny. Samozrejme nie vždy len negatívny. Troška som sa začal viac zaujímať o túto tému a našiel som mnoho zaujímavých informácií. A teraz skutočne dávaj pozor!
Obsah
Definícia sociálnych sietí
V chápaní tohto článku to je vyhradená webstránka alebo aplikácia ktorá umožní užívateľom komunikovať medzi sebou posielaním informácií, komentármi, správami, obrázkami atď.
Vplyv sociálnych médií na politiku
Nová štúdia tvrdí že 62% ľudí získava novinky cez sociálne médiá. Napríklad sociálne médiá dopomohli Donaldovi J. Trampovi vyhrať voľby.
Vplyv sociálnych médií na spoločnosť
Napríklad v USA je takmer 80% ľudí na facebooku. Vďaka internetu sme stále „online“ a naoko v „spojení“ s ostatnými. Pritom sa ale reálne cítime viac osamelí a izolovaní. Každý pred svojou krabičkou…
Sociálne média pomaly zabíjajú aktivizmus a nahrádzajú ho „slacktivismom“ – dnes ako ty prvý krát počujem význam tohto slova. Chápem to ako hranie sa že sa snažím niečo zmeniť, ak zdieľam príspevok a tým to kde to začína to aj končí.
Vplyv sociálnych médií na vzťahy
Jeden z účinkov sociálnych médií ako je napríklad facebook je povzbudenie aby si ľudia vážili a vytvárali umelé puto nad skutočnými priateľstvami. Asi to poznáš: „už ste xy rokov priatelia na facebooku oslávte to snami zdieľaním tohto príspevku.“
Slovo / fráza priateľ používaný na facebooku postráda intimitu a realitu skutočného priateľstva. Kde sa ľudia skutočne navzájom poznajú, chcú sa rozprávať a často sa stretávajú tvárou v tvár.
Pozitívny vplyv sociálnych médií
Hovorí sa že informácie sú moc. Vďaka sociálnym médiám sa informácie dostanú takmer ku každému. Umožňujú sa dostať k informáciám klikmi tlačidla.
Výskum ukázal životnosť príbehu na webe v priemere 2,6 dňa a 3,2 dňa na sociálnom médiu. To je rozdiel 23%, čo je dosť významné vzhľadom k tomu aké množstvo ľudí používa internet.
Zároveň to ale pomáha šíreniu dezinformácii ktoré môžu byť škodlivé. Môžu spôsobiť škody na životoch i majetku. Na konci dňa sú zodpovední práve používatelia sociálnych médií. Čo zdieľajú, čo lajkujú a podobne.
Ak ťa zaujíma viac téma vplyvu sociálnych médií na spoločnosť prečítaj si článok.
Môj pokus s facebookom
Pred vyše mesiacom som bol na zaujímavej prednáške o mozgu. V prednáške bolo spomenuté aj na to ako vplýva facebook, instagram a iné sociálne siete na mozog človeka. Najmä detí, ale aj dospelých.
Šokovalo ma to, že ak človek používa facebook a celkovo mobil viac ako 3 hodiny denne hlúpne. Navyše som včera pozeral video o dopamínovom detoxe kde milionár Alex Becker hovorí ako sme presýtení stimuláciou mozgu a potom nemáme motiváciu robiť čokoľvek produktívne.
Zhodou náhod dlhšie testujem menší detox od facebooku. Nainštaloval som si aplikáciu AppBlock na obmedzenie používania facebooku, instagramu a iných aplikácii.
Aké zmeny som zaznamenal po obmedzení používania facebooku?
Prvé dni som bol nesvoj a zdalo sa mi hrozne málo byť iba 30 minút na facebooku. Priznám sa, že som ju aj pár krát vypol aplikáciu bolo to pre mňa veľké pokušenie.
Po asi troch dňoch som si všimol menšiu zmenu, nemal som potrebu brať do ruky každú chvíľu mobil a kontrolovať správy na facebooku. Asi po mesiaci používania som zaznamenal aj iné výhody a zmeny:
- Zlepšil sa mi spánok
- Zvýšila sa moja motivácia pracovať na mojich cieľoch
- V priemere som získal asi až dve hodiny času ktoré som inak strávil na facebooku
- Mám radosť z práce na mojej webstránke a celkovo lepšiu náladu cez deň
- Batéria na mobile mi vydrží približne o jeden deň dlhšie!
- Cítim sa viac sebavedomý
- Celkovo moje pocity sa zlepšili
- Rýchlejšie som začal prekonávať prekážky
Nebezpečenstvo sociálnych sietí
Mladí ľudia sú asi najviac náchylní byť závislí na internete a sociálnych médiách. Ak chcú zapadnúť medzi rovesníkov, partiu musia byť online. Neustále. Kto nemá „cool“ fotky nie je in… Je vydedenec, niekto kto nie je zaujímavý.
Sú o to viac zraniteľní, keďže sú vo fáze života kde kontakt s rovesníkmi hrá hlavnú rolu v sebavedomí a identifikáciou. Lajky, žiadosti o priateľstvo priam navádzajú ľudí tráviť viac a viac času na mobile pred obrazovkou.
Dáva im to pocit 15 minút slávy. Táto „sláva“ je viac dostupná ako kedykoľvek predtým. Dievča si vytvorí instragramový účet a môže sa stať pomerne rýchlo „slávna“ a známa. Tešiť sa z pozornosti a lajkov. Žiaľ nie je to realita, ale len krátkodobé masírovanie ega.
Nie sú to reálne úspechy ktoré by budovali zdravé sebavedomie. Je to len pekné pozlátko. Zdanie úspechu. Podobne ako pri gamblingu je telo zaplavené endorfínmi. Ale len chvíľku pokiaľ sa ukáže notifikácia ktorá ukazuje správu či lajk.
Akonáhle majú mobil z dohľadu cítia sa nepríjemne akoby im niečo chýbalo. Je ťažké predstaviť si dobu keď smartfóny neexistovali.
Sociálne siete a ich riziká
Sociálne siete majú aj iné rizika a to najmä:
- Strata súkromia
- Sledovanie a až prenasledovanie
- Poškodenie povesti
Sociálne siete a duševné zdravie
Nie som psychiater a ani odborník na duševné zdravie. V tejto časti článku sa pokúsim zhrnúť to, čo som našiel v odborných článkoch na túto tému. V posledných 10 rokoch s rozvojom sociálnych médií sa ukázali viditeľné zmeny ako medzi sebou ľudia komunikujú. Vytráca sa osobný kontakt.
Viac si píšeme dakedy ani to nie. Proste sme len „priatelia“ na facebooku alebo niekoho „nasledujeme“ – nasledujeme ľudí ktorých často ani nepoznáme. Stiera sa rozdiel medzi realitou a pretvárkou, priateľstvom a známosťou. Plytké vzťahy ktoré sa vy-destilovali iba na prianie k narodeninám raz za rok potom ani obraz ani zvuk…
Facebook sme nútený používať kvôli škole či práci. Často si ani neuvedomuje aký vplyv na nás má Facebook a ostatné sociálne médiá. Nedávne výskumy naznačujú spojenie medzi online sociálnymi sieťami a niekoľkými psychickými poruchami zahrňujúce depresívne symptómy, úzkosť a nízke sebavedomie.
Sociálne siete sú relatívne nové a veľa o nich neviem. Nevieme presne ako vplývajú na deti. Facebook a symptómy depresie: Je veľa potencionálnych dôvodov prečo užívatelia Facebooku môžu mať sklon cítiť sa depresívne. V roku 1998 vyšla štúdia ktorá poukázala súvislosť medzi používaním internetu a vplyvu na vzťahy a hlavne komunikáciu v živote. V súvisiacich štúdiách zistili autori že zvýšený čas online súvisí s poklesom komunikácii v rodine a zúženie sociálneho kruhu.
Ľudia sa viac sociálne izolujú. „Nemajú“ čas, lebo sú online. Čo môže postupne viesť k zvýšeným pocitom depresie a osamelosti.
Pretože facebook a celkovo sociálne siete sú nové je ešte málo preskúmaný vplyv na psychické zdravie ľudí. Problém sociálnych sietí je že vytvára ilúziu komunikácie s veľa ľuďmi no reálne čoraz menej komunikuje medzi sebou aj v realite. Náš mozog nie je na to prispôsobený. Naši predkovia nemali, mobily, počítače ani internet. Rozprávali sa spolu viac naživo. Komunikácia cez internete sa nikdy nemôže rovnať komunikácii zoči voči.
V roku 2013 Kross a kol. publikoval štúdiu vzťahu používania Facebooku a zdravého vývoja mladistvých. Výskum bol navrhnutý posielaním textových správ päťkrát denne po dobu 2 týždňov s cieľom zhodnotiť ich náladu, pocit osamelosti a sociálne interakcie a používanie Facebooku.
Výsledky naznačujú že subjektívne vnímanie pohody a spokojnosti so životom užívateľov môže byť narušené. Je samozrejmé že pokles môže zvýšiť depresívne príznaky.
Jeden z dôvodov môže byť že komunikácia cez internet môže viesť k zmenenému a skreslenému dojmu fyzických a osobnostných čŕt ostatných používateľov. Napríklad: k úrovni vzdelania, inteligencii a celkovo vnímania človeka.
Zároveň sa netreba zbytočne obávať. Vyzerá to tak že ak sú sociálne siete používané na zosilnenie a udržanie sociálnych väzieb s rodinou a blízkymi priateľmi má ich používanie pozitívne účinky na duševné zdravie.
Téma duševného zdravia a sociálnych sietí je podrobnejšie a odbornejšie rozobratá v článku: Online sociálne médiá a duševné zdravie.
Sociálne siete a sebavedomie
Mnoho autorov popisuje sebavedomie ako „hodnotenie častí seba – kde sa človek oceňuje, schvaľuje alebo má rád“. Nízke sebavedomie je spojené s mnohými duševnými chorobami, vrátane depresie, porúch príjmu potravy a závislosti.
Posledné štúdie priniesli protichodné výsledky týkajúce sa možného vplyvu Facebooku a iných sociálnych médií na sebavedomie.
Jedným z možných vysvetlení, pokiaľ ide o negatívny vzťah medzi Facebookom a sebavedomím, je to, že všetky platformy sociálnych sietí, v ktorých je sebaprezentácia hlavnou činnosťou používateľa, spôsobujú alebo aspoň podporujú narcistické správanie.
Napríklad sa ukázalo že ľudia s nižším sebavedomým sú viac aktívny online aby sa mohli viac prezentovať na sociálnych sieťach. Inak povedané určité činnosti na Facebooku napríklad funkcia „Profilová fotografia“ negatívne kolerovali so sebavedomým meraným pomocou Rosenbergovej stupnice sebadôvery.
Ako som spomínal aj vyššie výsledky štúdií sa zmiešané. Aj tu platí všetkého veľa škodí. Táto téma je podrobnejšie rozobratá vo vyššie spomenutom článku o duševnom zdravý a sociálnych sieťach.
Na základe mojich pozorovaní môžem len potvrdiť, že ľudia ktorý sa pričasto prezentujú fotkami na facebooku či instagrame majú často nižšie sebavedomie. Kým sa hrnú lajky a komentáre cítia sa lepšie a sebavedomejšie. Cítia sa viac „šťastný“. Pozornosť po čase opadne tak znova potrebujú zaujať ostatných… Žiaľ často takýto ľudia nezvládnu konštruktívnu kritiku.
Reagujú prehnane priam nepriateľsky. Neuvedomujú že skutočné sebavedomie a hlavne zdravé sebavedomie vychádza z vnútra nie z vonka. So sebavedomým som mal sám dlhé roky problém a dosť ma táto téma zaujíma. Vždy je na čom pracovať. Ak ťa zaujíma viac téma sebavedomia prečítaj si viac o zdravom sebavedomý.
